Medzinárodnosť piesní Jednotného katolíckeho spevníka, časť I. - Advent

Autor: František Beer | 22.2.2015 o 13:07 | Karma článku: 6,09 | Prečítané:  1545x

Duchovný, umelecký, literárny a hudobný poklad nachádzajúci sa v Jednotnom katolíckom spevníku (JKS) nekončí len za hranicami našej krajiny, ale ho presahuje a dá sa povedať, že patrí do kultúrneho dedičstva celej Európy. Okrem vzácnych starobylých chorálov z prvého tlačeného slovenského katolíckeho spevníka Cantus Catholici (1655) či slovenských skladateľov (od Pavlína Bajana až po Mikuláša Schneidera Trnavského) sa v JKS nachádzajú mnohé piesne, ktoré majú ekumenický či až medzinárodný význam.

Prvá časť bude venovaná piesňam k obdobiu adventu. Tých sa v JKS nachádza dokopy 33 a sú naozaj krásnym prierezom celej slovenskej a európskej spevníkovej histórie.

Jednu z melódii, ktoré sú celoeurópsky známe má pieseň JKS 11 – Hľa, anjel Pána vznešený, ktorej autorom je nemecký básnik a skladateľ Georg Neumark. Vznikla v roku 1641 a jej pôvodny text je smerovaný ako modlitba k Bohu a prosba o útechu. V slovenskej verzii dostala text o zvestovaní, no aj napriek jej krásnej melódii patrí medzi menej rozšírené piesne z JKS. Znie takto:
http://youtu.be/3r6mmE_pYBU?t=57s

Jej melódiu nájdeme v Evanjelickom spevníku (ES) pod číslom 521 s textom Kto len na Boha sa spolieha. Nemeckí katolíci ju vo svojom spevníku (Gotteslob, GL) majú pod číslom 424, nemeckí evanjelici v spevníku Evangelisches Gesangbuch (EG) pod číslom 369:

Jej melódiu vo viacerých kompozíciách spracoval aj sám Johann Sebastian Bach - napríklad v kantáte BWV 93 (https://www.youtube.com/watch?v=sFw6IDdmm9s). Skomponoval aj tri samostatné skladby pre sólo organ, ktoré majú číslo BWV 642 (https://www.youtube.com/watch?v=Ygitc1xO-yA), BWV 647 (https://www.youtube.com/watch?v=vhn5Aa_rr9Y) a BWV 691 (https://www.youtube.com/watch?v=MepT-71vPTQ) Tieto malé skladbičky je možné využiť nielen koncertne, ale aj v liturgii, o to viac ak ľud pieseň pozná, alebo práve spieval.

--------------------

Melódia piesne JKS 18 – Pán Boh všemohúci (https://www.youtube.com/watch?v=-jeiPQt3_Fg&feature=youtu.be&t=18s) znie pri liturgii v Čechách a na Morave, v ich kancionáli sa nachádza taktiež medzi adventnými piesňami pod číslom 113 s textom na prinášanie obetných darov (offertórium) Před Pána vstupujem, dary obětujem. Slovenskou verziu sú prvé dva riadky tejto piesne.

--------------------

Medzi ďalšie staršie ale o to hodnotnejšie patrí pieseň, ktorá sa v JKS nachádza pod číslom 20 a má názov Príďže, náš milý Spasiteľ. Melódia pochádza pravdepodobne z roku 1666 a okrem Nemecka (GL 231, EG 7) je aj medzi slovenskými katolíkmi s mierne odlišnou melódiou rozšírená a obľúbená (http://youtu.be/co-gBQVsYkM?t=8s). Touto piesňou sa nechali inšpirovať aj skladatelia ako Johannes Brahms, ktorý ju spracoval v motete Op.74/2 (https://www.youtube.com/watch?v=prhNnot2Uc8) či Hugo Distler (https://www.youtube.com/watch?v=7aWaURWA9b0).

--------------------

Pieseň JKS 24 – Veselo spievajme sa začína tešiť všeobecnej obľube práve kvôli textovej vhodnosti v časti omše nazvanej ďakovný chválospev po prijímaní (gratiarum).
Pieseň má jednu z najstarších zachovaných melódii vôbec, pochádza z českého Vyššího Brodu a datuje sa na rok 1410 s pôvodným textom „Ave hierarchia coelestis et pia“  (Buď pozdravené, kňazstvo nebeské). Nedá sa ani vyčísliť, koľko generácií veriacich sa cez modlitby zhudobnené touto melódiou utiekalo a stále utieka k Bohu - veď ju spievali ľudia už sto rokov predtým, než bola objavená Amerika (1492).
Okrem Jednotného katolíckeho spevníka sa jej slovenská verzia nachádza v spevníku evanjelickej cirkvi pod číslom ES 26 - Veselo spievajme a pod číslom 30 s odlišným textom Vzácny čas k nám prišiel. Spievajú ju aj naši južní a severozápadní susedia – v maďarskom spevníku Szent vagy, Uram (SZVU) sa nachádza pod číslom 1 – A kereszténységben hisszük, v českom kancionáli má číslo 109 – Z milosti tak hojné a číslo 126 – Vesele zpívejme. V nemeckom spevníku ju nájdeme tiež, a to pod názvom Gottes Sohn ist kommen (EG 5).
Túto melódiu pre sólo organ v podobe organových predohier zhudobnil Johann Sebastian Bach. Majú označenia BWV 600 (https://www.youtube.com/watch?v=Lecc3wIMkOU), BWV 703 (https://www.youtube.com/watch?v=bS13hc3IVq4) a BWV 724 (https://www.youtube.com/watch?v=c5KwjkIOqnE)

--------------------

V Českom kancionáli sa pod číslom 112 nachádza pieseň Z hvězdy vyšlo slunce, nebeské zjevení. Takmer identickú melódiu má pieseň JKS 27 – V žiare prejasnej Gabriel zvestoval (https://www.youtube.com/watch?v=Ax1ykoUF0yI&feature=youtu.be&t=28s).

 

 

 

 

--------------------

Pieseň JKS 28 - Príde Kristus, Spasiteľ náš (https://www.youtube.com/watch?v=Le68cXBOmFU&feature=youtu.be&t=58s) patrí medzi najznámejšie slovenské adventné piesne. Okrem našej krajiny znie aj u našich českých susedov, v ktorých kancionáli sa nachádza pod číslom 123.
Táto pieseň je spolu so spevom ľudu (ako zaujímavý obraz doby) zaznamenaná vo filme Organ, ktorý nakrútil v roku 1964 v levočskom chráme svätého Jakuba režisér Štefan Uher.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


--------------------

Poslednou z adventných piesní, ktoré okrem Slovenska znejú aj v iných krajinách je JKS 33 – Zdravas', Mária krásna (https://www.youtube.com/watch?v=gl75MPh1kQA). Okrem nás ju spievajú aj nemeckí katolíci pod názvom Ave Maria, klare. Jej melódia a text pochádzajú zo začiatku 16. storočia. V malom ricercari pre organ sólo bola zhudobnená skladateľom Johannom Casparom Ferdinandom Fischerom (https://www.youtube.com/watch?v=nBt28S4uOt4) a podobne ako Bachove skladbičky, dá sa aj táto veľmi dobre využiť či už v liturgii alebo koncertne.

 

 

 

 

 

 

 

 

Z veľkého množstva piesní, ktoré nás vedome či nevedome spájajú s ďalšími európskymi krajinami (najmä s Maďarskom, Českom a nemecky hovoriacimi) vidno, že aj v minulosti boli vplyvy a kontakty u nás veľmi živé, piesne sa šírili. Poznanie spoločných piesní môže v dnešnej dobe uľahčiť komunikáciu medzi rôznymi národnosťami či cirkvami, napríklad pri ekumenických bohoslužbách.

Jednota v cirkvi sa dá vyjadriť aj piesňami – ak poznáme ich históriu, vývoj i krajiny, v ktorých sa stále spievajú, môžeme sa cez ich krásne melódie a texty zjednotiť v oslave Boha na medzinárodnej úrovni.
Tak, ako generácie pred nami, máme aj my (kňazi, organisti či milovníci chrámovej hudby) povinnosť tento poklad zveľaďovať, vysvetľovať (napríklad v homílii či na skúške zboru) a odovzdávať ďalším generáciám veriacich.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?