Výučba chrámového spevu v minulosti a dnes

Autor: František Beer | 23.7.2014 o 9:05 | (upravené 24.7.2014 o 7:02) Karma článku: 5,39 | Prečítané:  1413x

Nedávno ma ako organistu na omši v premonštrátskom kostole v Košiciach prekvapila prítomnosť asi 60 detí, ktoré sa vrámci prehliadky Košíc rozhodli zájsť na omšu. Pred jej začiatkom som im rozdal spevníky. Veľmi ma potešilo, že väčšina z nich ich otvorila a snažili sa zapojiť, avšak výsledok nebol taký, ako som očakával. To ma primälo hlbšie sa venovať tomu, prečo sú tradičné chrámové piesne u staršej generácie v obľube, zatiaľ čo ich vnúčatá o ne nemajú až taký záujem.

V minulosti bola úloha učiteľa (i katechétu) a organistu zlúčená do jednej osoby. Tým bola okrem iného zabezpečená aj náležitá hudobná príprava s ťažiskom v liturgickej hudbe. Ešte dnes žijúci starší ľudia si pamätajú, ako ich v škole pred viac než polstoročím učiteľ (=organista) učil spievať piesne určené na použitie v chráme.

Na základe textov zo starých kníh možno súdiť, že biskupom na pestovaní jednotného cirkevného spevu už od útleho školského veku veľmi záležalo:
„... Nuže cvičtež, učitelové! školní mládež pilně ve zpěvu, k tomu zvlášte směřujíce, aby žáčkové oněm hymnám a svatým zpěvum se přiučili, jenž podlé obsah kancionálu se buď při oběti mše sv. aneb při jiných bohoslužebných výkonech zpívají aneb k pěstění domáci pobožnosti určený jsou; což aby se tak stalo, duchovní pastýřové bedlivě dohlížejtež.“ (1864)

I v minulosti používaný spevník Alleluja (1917) vyzdvihuje úlohu učiť deti chrámovej hudbe už odmalička:
„Synoda ostrihomská, vydržiavaná roku 1860, ohľadom cirkevného spevu nariadila, aby sa dietky v ňom vyučovaly a cvičily. Tak s vyučovaním cirkevného spevu má sa započať v škole a pokračovať v kostole. Nie je to ani s ťažkosťami spojené. Veď dietky sa jedno od druhého učia, preto dostatočné je, keď každú pieseň raz v škole prespievajú, a zas keď sa v nedele a sviatočné dni v chráme pred litániami neznáme piesne s mládežou učia.“
Ďalej upozorňuje zostavovateľ na riziko zanedbania hudobnej výchovy u mladých:
„Sú také farnosti, v ktorých školské deti cez povšedné dni do chrámu chodia, ale nespievajú. Zle to účinkuje na prítomných, keď sám organista piesne odspevuje a deti pritom mlčia. Tam sú deti pod sv. omšou nespokojné, obzerajú a shovárajú sa.“

Za veľmi zaujímavé považujem hlavne to, že nikde nenájdeme ani len zmienku o tom, že by boli piesne a texty zo spevníka pre mladých náročné, ťažko pochopiteľné alebo zastarané. Podstatnou bola jednotnosť, ktorá zaručovala, že čo sa človek za mlada naučí, do smrti nezabudne.
Mnohí animátori si dnes, vyhovárajúc sa na tento dôvod, zjednodušujú svoju prácu. S deťmi spievajú rôzne piesne, ktorých textová ani hudobná stránka nebola nikým pre chrámové použitie skontrolovaná a schválená. Je možné nájsť piesne, ktoré sa v rôznych okresoch Slovenska spievajú nielen na iný text, ale aj s iným rytmom a dokonca s rôzne obmenenými melódiami – a čo je najhoršie, vôbec nie je jasné, ktorá verzia je tá „originálna“.

Podobou témou sa zaoberali aj v Listárni Katolíckych novín 34/2007, kde bolo okrem iného napísané:
„...v rôznych produkciách pri bohoslužbách sa ozývajú nenáležité zborové úpravy viedenských valčíkov, operných scén a westernových rytmov podložené zbožným textom, ktorý ako keby mal takúto profánnosť oprávňovať. Nie sú adekvátne vyriešené otázky okolo liturgickej prijateľnosti či neprijateľnosti kresťanského rocku a iných, zväčša gýčovitých hudobných hitov. Stratil sa zodpovedný odhad, čo sa hodí na pospevovanie okolo vatry, na púť či mládežnícku akciu a čo do chrámu a liturgie.“

Môžeme namietať, že doba sa zmenila, dnes sú mladí iní, menej počúvajú, sú drzejší, nezaujímajú ich tradície. Že to však nie je celkom pravda, svedčí zápis z roku 1706 v kronike nemeckého mesta Arnstadt:
„(žiaci) Voči svojim učiteľom nemajú žiaden rešpekt... Počas vyučovania a bohoslužieb sa hrajú s loptou... Nosia do školy zbrane... Svoj voľný čas spájajú s pitím, hazardnými hrami a ďalšími nevysloviteľnými vecami... Po nociach vykrikujú a hrajú hlasnú muziku."

Jedným z hlavných problémov dneška je snaha dosiahnuť veľký výsledok za krátky čas a najlepšie bez námahy. Nácvik spevov k sv. omši za účasti detí nestačí riešiť 30 minút pred jej začiatkom – tak krátky čas neumožňuje nič iné, než siahnuť po primitívnej pesničke s jednoduchým refrénom.

Druhou stranou mince je, že „mnohí organisti hrajú čudne, bez fantázie, bez úsilia pozdvihnúť svoju úlohu k vyššej forme dôstojnosti, že to nikoho nezaujme. Mládež potom prichádza do kostola radšej so svojimi piesňami, s gitarami alebo syntetizátormi.“ (z publikácie Liturgický spevník I a jeho uvedenie do praxe)
Preto je dôležité, aby sa aj oni stále zlepšovali a nemávli rukou nad nepripraveným žalmom alebo nedocvičenými notami s odôvodnením „veď to ľuďom stačí“ alebo „takto hrám roky a nikto sa nesťažoval“.
V chrámoch máme aj mladých kresťanov a cudzích návštevníkov či hostí, ktorým kvalitná hudba spojená s kvalitnou liturgiou môže priniesť hlboký duchovný zážitok. Mnohí nekvalitné hranie počúvajú roky a sú na to zvyknutí (lepšie povedané obrnili sa voči nemu), no nejedná osobná skúsenosť mi dokazuje, že aj obyčajný dedinský človek vie oceniť a potešiť sa kvalitnej (i na počúvanie náročnejšej) hudbe.

Podstatné je aj, aby ľudia už od detstva zažívali takú liturgiu a hudbu v chráme, ktorá ich bude sprevádzať celý život (s predpokladom, že je kvalitná). Poznáme mnoho prípadov mladých, ktorí po skončení puberty, po svadbe a založení vlastnej rodiny prestali chodiť do kostola, pretože na „mládežníckych“ omšiach sa už cítili starí a „klasická“ omša im bola cudzia.
Je to, akoby sme odmalička rozprávali s človekom len cudzím jazykom, a až po jeho tridsiatke s ním začali rozprávať po slovensky – nikdy by si na druhý jazyk nezvykol, bol by mu cudzí.

 

Preto milí rodičia, katechéti a učitelia hudby, nebojte sa „ísť proti prúdu“. Nepochybujem o tom, že na to treba veľa úsilia a odvahy, keďže dnešná kostolná pieseň sa kvôli dlhoročnej priepasti nezáujmu mnohým ľuďom odcudzila. Netreba sa báť ani prípadného výsmechu zo strany mladých – Sväté písmo tiež počúvame odmalička v stále nezmenenej forme a zvyčajne ho pochopíme až v dospelosti. No aj vek, v ktorom sme ho len počúvali a bez otázok prijímali, hral v tomto vývoji dôležitú úlohu. Rovnako je to s liturgickou hudbou.

Ak však zanecháme a nebudeme si chrániť cirkevné tradície a duchovné poklady, ktoré počas storočí vo forme liturgickej hudby vznikli, vystavujeme sa nebezpečenstvu, že postupne zanikne nielen povedomie pre cirkevný spev, ale tento fakt môže ohroziť aj samotnú formu liturgie.

Prajem tiež kňazom a organistom, aby sa im podarilo podporovať a držať hudbu v ich chráme na patričnej úrovni a dobrým príkladom povzbudzovať aj ostatných.

____________________

Výber materiálu na nácvik s deťmi možno konzultovať aj s miestnym kňazom a organistom. Jednotný katolícky spevník ponúka minimálne tri piesne na túto tému (JKS 240, Dietky srdca nevinného, JKS 301, Príď ó Pane milý a JKS 400, Matička Kristova), no okrem toho je možné s deťmi spievať aj mnoho ďalších piesni z JKS.

Okrem JKS nájdeme aj v Liturgickom spevníku I hudobne zaujímavé zostavy určené pre mladšiu generáciu – čísla 734 až 737 (Jozefova radostná zostava), 741 až 746 (známa zostava „Jubilate Deo“) i Alžbetinu zostavu (747 až 756) určenú na spev s deťmi.

Spevník Antifóny a duchovné piesne od Stanislava Šurina obsahuje taktiež mnoho moderných a rytmických nápevov. Že je ich spev reálny aj s deťmi, ma presvedčila osobná skúsenosť v obci Sokoľany (okres Košice), kde miestny organista dosiahol v tejto oblasti veľmi zaujímavé výsledky. Som si istý, že nie je sám a mnoho kolegov má rovnako pozitívne skúsenosti.

Zaujímavé informácie na túto tému sa dajú nájsť aj v časopise pre liturgickú hudbu Adoramus te, v číslach 3/2009 a 4/2009 od autorky Márie Žilíkovej-Mandákovej.

(na stiahnutie tu: http://spevnik.sk/doc/at2009-3.pdf a tu: http://spevnik.sk/doc/at2009-4.pdf)

 

Použitá literatúra:

Kancionál, čili Kniha duchovných zpěvu pro kostelní i domácí pobožnost, Díl II., 1864

Kancionál Alleluja, Kniha pre organistov, Štefan Janovcsik, 1917

Hans Franck – Johann Sebastian Bachs Pilgerfahrt nach Lübeck, Gütersloher Verlagshaus, 9. Auflage, 2010

Liturgický spevník I a jeho uvedenie do praxe, Slovenská liturgická komisia 1999

Rozhovory s veriacimi (napr. Margita Holovčáková, Myslava, 2014)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?